Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pod vedením Richarda Sulíka je dlhodobo známa ako liberálne a ekonomicky orientované hnutie, ktoré stavia na princípoch voľného trhu, nižších daní a obmedzenia štátnej regulácie.
Napriek tomu, že SaS bola v slovenskej politike často vnímaná ako strana s jasným programom a odborným zázemím, jej pôsobenie prinieslo aj niekoľko kontroverzií a slabín.
Silné stránky Richarda Sulíka a SaS
-
Jasný ekonomický program
Sulík je známy ako zástanca ekonomických reforiem a zníženia daňového zaťaženia. Strana SaS dlhodobo presadzuje znižovanie byrokracie, podporu podnikania a rozpočtovú zodpovednosť, čo jej zabezpečilo podporu medzi podnikateľmi a strednou triedou. -
Odbornosť a dôraz na programové priority
Sulík, ako autor známej „Odvodovej reformy“, priniesol do slovenskej politiky konkrétne návrhy zamerané na zjednodušenie systému odvodov a daní. SaS je vnímaná ako strana, ktorá má kvalitne spracované programové priority, čo jej pomohlo udržať si dôveryhodnosť v odborných kruhoch. -
Stabilná identita
Na rozdiel od populistických strán si SaS dlhodobo zachováva svoju liberálnu a ekonomicky pravicovú identitu. To jej umožnilo osloviť stabilnú voličskú základňu, aj keď sa často ocitla mimo vládnych koalícií. -
Otvorená kritika nefunkčných opatrení
Sulík neváhal otvorene kritizovať chaotické rozhodnutia počas pandémie COVID-19, najmä zo strany Igora Matoviča. Táto ochota vystúpiť proti partnerom, keď považoval ich kroky za nesprávne, mu zabezpečila určitý rešpekt za konzistentnosť.
Slabé stránky a chyby
-
Neochota ku kompromisom
Sulíkov prístup k politike je často vnímaný ako príliš rigidný, čo spôsobilo konflikty v koaličných vládach. Najvýraznejším príkladom je jeho spor s Matovičom počas vlády v rokoch 2020-2023, ktorý vyústil do odchodu SaS z koalície. Tento krok bol kritikmi vnímaný ako nezodpovedný, pretože prispel k destabilizácii vlády. -
Komunikačné nedostatky
Hoci Sulík presadzuje odborné riešenia, jeho spôsob komunikácie je niekedy považovaný za arogantný alebo neempatický. To môže odradiť voličov, ktorí očakávajú viac konsenzuálny prístup. -
Problémy vo vnútri strany
SaS čelila v minulosti vnútorným rozkolom a odchodom niektorých členov, ako napríklad Jozefa Kollára či Lucie Nicholsonovej. Tieto konflikty naznačujú problém s vnútornou súdržnosťou a vedením strany. -
Občasná politická izolácia
Kvôli prísnemu trvaniu na vlastných zásadách sa SaS niekedy ocitla v politickej izolácii. Sulíkovo odmietanie kompromisov v kľúčových otázkach viedlo k tomu, že strana nemohla vždy naplno presadzovať svoj program. -
Zlyhanie v krízových situáciách
Sulíkov postoj k núdzovým opatreniam počas pandémie bol často kritizovaný ako neflexibilný. Jeho nesúhlas s lockdownom a jeho dôraz na ekonomiku namiesto zdravotníckych opatrení viedli k napätiu v spoločnosti.
Záver aj z pohľadu komunálu
V SaSke majú silné odborné zázemie a sú vnímaní ako konzistentní obhajcovia ekonomických reforiem. Avšak, ich neochota ku kompromisom, vnútorné konflikty a niekedy necitlivá komunikácia bránia strane naplno využiť svoj potenciál. Aj keď je SaS dôležitým hráčom na politickej scéne, jej vplyv by mohol byť väčší, keby dokázala lepšie vyvážiť svoje zásady s potrebou spolupráce. Hoci po odchode Richarda Sulíka by sa mohlo zdať, že v strane zavládol pokoj, opak je pravdou. Stranu sa snaží na diaľku Sulík údajne riadiť aj cez Janu Bittó – Cigánikovú, ktorá v minulosti nemala problém s priateľskou debatou s poslancami za Hnutie Republika a len nedávno sa vyjadrila, že SaS by šla do vlády so stranou Hlas-SD aj teraz (písal sa koniec roka 2024).
To síce dementoval predseda Branislav Gröhling, ale žiaľ informačne prehltený medialny priestor prehlušil toto vyjadrenie. Gröhlingovi slúži ku cti, že sa snaží aspoň nejakou cestou spájať pravicu napríklad aj projektom Pravicový blok, kde sa spojili do spolupráce so stranami Modrí – ES, ODS a Fórum. Druhým klinčekom na ceste von z parlamentu je koketovanie Juraja Drobu s Teamom Vallo a PS v Bratislavskom kraji. Ten – v obave, aby mu Matúš Vallo nepostavil protikandidáta (hoc nemá koho), koketuje opätovne o koalícii SaS, Team Vallo a PS, čo ale nie je po chuti voličom SaS, no rovnako veľkej časti pravicových voličov v Bratislavskom kraji. Pokiaľ by to Droba naozaj riskol, môže byť výrazným prvkom, ktorý definitívne položí SaS.
V kuloároch sa ale hovorí aj to, že Juraj Droba už narazil na odpor viacerých členov SaS v Bratislavskom kraji a nie je vylúčené, že Droba prejde do PS alebo priamo do Team Vallo. Ak by sa tak stalo, z pravičiara by sa stal populistický ľavičiar a bol by to zároveň začiatok konca Drobovej kariéry.