Keď píšem tento text, sedím vo vlaku Eurocity naspäť na Slovensko. Kvalita a čistota sociálnych zariadení v tomto vlaku asi najlešie vystihuje situáciu na Slovensku či v Bratislave – nevábna a páchnuca. V réžii ZSSK …
Rád cestujem. Beriem svoje deti po Európe, ukazujem svet aj mentalitu iných krajín. Vnímam rozdiely v koncepcii aj v spôsobe života v iných hlavných mestách. A porovnávam to s Bratislavou. Popri práci v IT sektore občas pre radosť jazdím ako taxikár. Rozprávam sa s pasažiermi, domácimi aj turistami.
Rovnako sledujem zmeny na celoštátnej aj komunálnej úrovni. Vo výsledku by sme to mohli zhodnotiť slovami, že Bratislava je mŕtve mesto. Žiaľ. Očakávam, že veľká časť čitateľov už teraz na mňa nadáva, ale rozviniem.
Nočný život
Už od čias pandémie to so životom v hlavnom meste ide dole vodou. Kým kedysi to večer žilo v centre mesta aspon štyri dni v týždni a v piatok aj sobotu sa taxikári nezastavili do pol piatej ráno, teraz sú to horko-ťažko aspoň dva dni v týždni a aj to sotva do pol druhej ráno. Keď sa ma turisti opýtajú, kam môžu ísť za zábavou alebo na jedlo po polnoci, nemám im skoro čo odpovedať. Tu je viac faktorov. Bratislava sa radí medzi najdrahšie mestá na život z pohľadu cien aj kúpyschopnosti obyvateľstva, teda slováci nemajú za čo piť. A to hovoríme aj napriek tomu, že počet obyvateľov, ako aj dochadzajucich za prácou na viac ako dva týždne v mesiaci narástol na vyše 700.000 obyvateľov.
6 hodín a dosť
Rovnako otváracie hodiny podnikov sa hlavne v centre mesta výrazne obmedzili. Tu je priame prepojenie na druhý problém Bratislavy – absencia turistov. Mnoho cestovateľských bedekrov či profilov Bratislavu síce hodnotí ako peknú, ale aj ako jednodňové mesto. A toto je z môjho najväčší kameň úrazu.
Hoc máme krásny Bratislavský hrad, alebo hrad Devin, rovnako je zaujímavá veža na Kamzíku , alebo UFO. Galéria, žiaľ, ide pod súčasným vedením dole vodou a Danubiana všetko nezachráni. Už len preto, že je ďaleko a v okolí chýbajú ďaľšie miesta, ktoré dávajú turistom ísť do tejto vzdialenej lokality. Pred pár rokmi to však vyzeralo nádejne. V mestskej časti Jarovce ohlásil investor významnú investíciu – finančne aj tématicky, chcel postaviť filmové ateliéry. Na nábreží v lokalite PKO zase ďaľší investor prisľúbil vybudovať Planetárium. Ateliéry, ktoré mohli byť podobne navštevované, ako tie na Barrandove či v Londýne, sú v nedohľadne – ak vôbec. Planetárium, ktoré mohlo potenciálne konkurovať tomu s novou LED kopulou v Prahe, asi nakoniec investor nepostaví.
A hoc už sa v Bratislave môžeme tiež pochváliť prvým mrakodrapom, komerčnej prevádzky na najvyššom poschodí sa nedočkal, avšak z pochopiteľných dôvodov – investor ide postaviť ešte o štvrtinu vyšší.
Takže máme pomerne málo atrakcií a aj to málo zväčša v jednej lokalite a v malom počte pre cieľové skupiny. Turisti teda nemajú často dôvod, aby tu zotrvali viac ako pár hodín, nanajvýš jednu noc.
(Ne)koncepčnosť a (ne)spolupráca so štátom
A po novom, kedy jedna nízkonákladová spoločnosť ohlásila vznik základne na Letisku Bratislava a spustenie 13 nových liniek, jej konkurent ohlásil spustenie siedmych identických liniek. Takže bude sa dať lietať 14x týždenne do Barcelony, na prílev nových turistov to nemusí stačiť a nakoniec sa situácia môže vrátiť do stavu spred roka, kedy v niektoré dni nepristálo na Letisku Bratislava žiadne lietadlo viac, ako 12 hodín – teda rušenie liniek.
Doprava je všeobecne problémom v hlavnom meste. Na jednej strane sa síce tvárime ako hlavné mesto, no na druhej strane akoby magistrát, niektoré mestské časti ale aj samotní obyvatelia chceli dať Bratislave dedinský charakter. Teda zapnúť život o šiestej ráno a vypnúť ho o deviatej – desiatej večer. A nedajbože si dovolí isť nejaké vozidlo hromadnej dopravy bližšie ako 500 metrov od obydlí, tasíme stažnosti, žaloby a petície. V Brne vedie trať električky z Campusu na úrovni prvého poschodia bytoviek, vo vysokom takte. V Prahe teraz pribudlo viacero nadúrovňových vlakových zastávok (celkovo 5, vrátane Praha – Výstavište) za posledné tri roky. U nás sa riešia tri TIOPy uz 5 rokov bez začatia stavebných prác.
Rovnako v Prahe v rokoch 2022 – 2023 postavili dve predĺženia električkových tratí v celkovej dĺžke 4km, čiže zhruba rovnaká dĺžka, ako predĺženie z konečnej Jungmannova na koniec Petržalky.
A netreba zabúdať, že turisti = viac peňazí do mestkej kasy, rovnako do rozpočtov mestských častí. Je potrebná nejaká forma podpory súkromného sektora, aby sme zvýšili atraktivitu mesta a kraja. Súkromník to často spraví lepšie, rýchlejšie a lacnejšie.