Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) tvrdil, že dopravné kamery sú bezpečné. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) potvrdil opak – v zariadeniach sú ruské komponenty a predstavujú bezpečnostné riziko. Kauza odhalila nielen zlyhanie rezortu, ale aj mechanizmy, ako sa polopravdy používajú na zakrývanie reálnych problémov.
Čo sa stalo: Chronológia kauzy
V júli 2026 ministerstvo vnútra začalo testovať systém automatizovaného odhaľovania porušení cestnej premávky. Dve radarové kamery dodala spoločnosť Soitron, ktorá deklarovala, že zariadenia sú bezpečné a neobsahujú komponenty z krajín pod sankciami EÚ.
5. augusta 2026: Opozičné Progresívne Slovensko (PS) verejne upozornilo, že kamery sú pravdepodobne ruského pôvodu a predstavujú nebezpečenstvo.
10. augusta 2026: Minister Šutaj Eštok vyzval dodávateľa na okamžité odstránenie zariadení z testovacej prevádzky.
12. augusta 2026: NBÚ oficiálne potvrdil, že v kamerách sa nachádzajú ruské komponenty a zariadenie môže predstavovať bezpečnostné riziko, ak by bolo nasadené do ostrej prevádzky. Minister na tlačovej konferencii vyhlásil: „Boli sme oklamaní.“
14. augusta 2026: Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil bratislavskej prokuratúre udalosti preveriť.
Čo tvrdil minister: Naratív o „oklamaní“
Minister Šutaj Eštok postavil svoju komunikáciu na troch pilieroch:
-
„Boli sme oklamaní dodávateľom“ – tvrdil, že spoločnosť Soitron deklarovala bezpečnosť zariadení a neprítomnosť ruských komponentov.
-
„Kamery neboli v ostrej prevádzke“ – zdôrazňoval, že išlo len o testovanie a nedošlo k žiadnemu úniku informácií.
-
„Vyvodíme personálnu zodpovednosť“ – avizoval, že na ministerstve budú potrestaní zodpovední zamestnanci.
Tento naratív mal niekoľko cieľov:
-
Presunúť zodpovednosť na dodávateľa (Soitron)
-
Minimalizovať vnímanie rizika („len test, žiadny únik“)
-
Vytvoriť dojem, že ministerstvo koná rýchlo a transparentne
Čo hovoria fakty: Rozdiel medzi rétorikou a realitou
1. Ruské komponenty neboli „len súčiastky“
NBÚ identifikoval konkrétne zariadenia:
-
NERO R-ONE (výrobca Sodasus, Cyprus)
-
Cordon (výrobca Simicon, Rusko)
-
Cordon (výrobca NEROline, Chorvátsko)
Kľúčové zistenie NBÚ: Kamery sa dajú ovládať na diaľku a prevádzkovateľ (rezort vnútra) s tým nič neurobí. To znamená, že aj v testovacej prevádzke existovalo riziko, že niekto iný môže získať prístup k dátam alebo funkcii zariadenia.
2. „Testovacia prevádzka“ neznamená „žiadne riziko“
Minister tvrdil, že kamery neboli v „ostrej prevádzke“. To je technicky pravda, ale:
-
Zariadenia boli fyzicky nainštalované a pripojené k sieti.
-
NBÚ varoval pred kyberbezpečnostným rizikom – aj v teste mohlo dôjsť k vzdialenému prístupu.
-
Prokuratúra začala trestné konanie – čo naznačuje, že nejde o banálnu chybu.
3. Kto skutočne klamal?
Minister tvrdil, že „nevedel“ o ruských komponentoch. Lenže:
-
Obstarávanie prebehlo cez verejnú súťaž – dokumentácia mala obsahovať pôvod komponentov.
-
Spoločnosť Soitron nie je neznámy dodávateľ – v minulosti realizovala projekty pre štát.
-
Ministerstvo nepreverilo dodávateľa pred podpisom zmluvy – čo je základná povinnosť pri obstarávaní s bezpečnostnými implikáciami.
Ako sa to zneužíva: Mechanizmy dezinformácií
1. Polopravda o „testovacej prevádzke“
Čo tvrdia: „Kamery neboli v ostrej prevádzke, takže žiadne riziko nehrozilo.“
Realita: Testovacia prevádzka neznamená, že zariadenie nebolo pripojené k sieti alebo že nemohlo byť zneužité. NBÚ explicitne varoval pred kyberbezpečnostným rizikom – aj v teste.
Prečo je to problém: Tento argument vytvára falošný pocit bezpečia. Ľudia si myslia: „Veď to nebolo zapnuté, tak čo sa mohlo stať?“ Lenže riziko nebolo v „meraní rýchlosti“, ale v možnosti vzdialeného prístupu.
2. Falošné dilema: „Buď klamal minister, alebo dodávateľ“
Čo tvrdia: „Minister povedal, že boli oklamaní dodávateľom. Takže buď klame minister, alebo dodávateľ.“
Realita: Pravdepodobne klamu obaja – alebo aspoň minister vedel viac, než priznal. Obstarávanie prebehlo s vedomím, že ide o zariadenia s potenciálnym bezpečnostným rizikom.
Prečo je to problém: Tento mechanizmus núti ľudí vybrať si „stranu“ – buď veria ministrovi, alebo opozícii. Namiesto toho by sa mali pýtať: Prečo ministerstvo nepreverilo dodávateľa?
3. Vytrhnutý kontext: „Ruské komponenty ≠ ruské kamery“
Čo tvrdia: „V kamerách sú aj nemecké komponenty, nie sú to čisto ruské zariadenia.“
Realita: Áno, kamery majú aj iné komponenty. Lenže kľúčové časti (softvér, komunikačné moduly) boli z Ruska – a práve tie umožňujú vzdialené ovládanie.
Prečo je to problém: Tento argument sa snaží zbagatelizovať riziko („veď to nie je celé ruské“). Lenže v kyberbezpečnosti stačí jedna zraniteľná časť na to, aby bolo celé zariadenie kompromitované.
Ako sa nenechať zmiasť?
-
„Testovacia prevádzka“ neznamená „žiadne riziko“ – aj v teste môžu byť zariadenia pripojené k sieti a zneužité.
-
Ruské komponenty v bezpečnostných zariadeniach sú riziko – aj keď ide „len o súčiastky“, môžu umožniť vzdialený prístup.
-
Ministerstvo malo povinnosť preveriť dodávateľa – ak to neurobilo, je to zlyhanie, nie „oklamanie“.
-
Prokuratúra začala trestné konanie – to nie je bežný postup pri „nevinnej chybe“.
-
Opozícia žiada audit a odvolanie ministra – nie preto, že „chcú moc“, ale preto, že ide o bezpečnostné riziko pre štát.
Prečo táto kauza presahuje „len radary“
Kauza radarov nie je len o dopravných kamerách. Je to ukážka toho, ako sa bezpečnostné riziká bagatelizujú, ako sa zodpovednosť presúva na iných a ako sa polopravdy používajú na zakrývanie reálnych problémov.
Ak ministerstvo nedokázalo preveriť dodávateľa pri obstarávaní radarov, ako môžeme veriť, že preveruje dodávateľov pri iných bezpečnostných projektoch?
A ak minister tvrdí, že „nevedel“ o ruských komponentoch, čo ešte nevie – alebo čo nechce povedať?
Každopádne sa opätovne preukázalo, že minister Matúš Šutaj Eštok je nehodný postu ministra.